„Raz ma členka nášho fanklubu upozornila, že v časopise Plus sedem dní, je foto akéhosi muža, ktorý drží v rukách plagát Modusu, a je pri ňom aj článok. Bežala som rychle do najbližšej trafiky a časopis som si kúpila. Z prečítaného článku som sa dozvedela, že je to fotograf Pavol Sarvaš, ktorý v 7O. rokoch  fotil nielen Mariku a Modus ale aj iných umelcov. Pochádza z dediny Borinka. Pokúšala som si ho »vystopovať« cez internet, ale to meno sa mi nijak »nevygooglilo«. Tak som musela konať!

Rozhodla som sa, že sa musím »stoj čo stoj« s ním stretnúť. Zavolala som teda na Obecný úrad do Borinky, ale tam sa nikto nechcel so mnou o ňom baviť - nemajú ho v dedine radi... Podarilo sa mi získať aspoň jeho adresu a číslo domu, a tak som sa na blint jedného dňa vybrala za ním. Keď som prišla pred jeho »obrnený kláštor«, v ktorom býva, nik mi neotváral. Cestovala som za ním vyše 100 km, a tak som si povedala, že odtiaľ neodídem ani za celý svet - bez nejakej konkretnejšej informácie. Zamierila som do najbližšej krčmy a krčmárky sa na neho spýtala. Tá mi začala o ňom rozprávať veru všeličo, aj o tom ako ho nemajú v láske a že ona nevie kde by mohol byť a odporučila ma na nejakú staršiu pani. Zazvonila som teda u nej. Otvorila mi záhadná žena, pozvala ma dnu, vytočila nejaké číslo a ajhľa: »na dráte už bol pán fotograf«. Povedala mu kto som a o pár minút ma už čakal pred svojim »palácom«. Rozpovedala som mu, kto som a čo chcem.

Pán fotograf má už 75. rokov a veru si pamatal aj prvé stretnutie s Marikou na fotení. Bolo to moc milé, ako o tom rozprával. Potešila som sa. Potom sme sa dohodli, že sa mu mám ozvať o týždeň, že sa pokúsi nájsť nejaké negatívy, alebo diapozitívy s Marikou a Modusom. Volala som o týžden, dva, tri.  A potom prišla tá bomba správa! Keď som sa po troch týždňoch ozvala, pán fotograf mi oznámil, že si mám prísť pre diapozitívy, že objavil! Skoro som omdlela od šťastia. Nečakala som a v čo najbližšom možnom voľnom termíne som sadla do aute a zašla za ním. Spýtala som sa ho: ‚čo za to?' A on, že má rád biele vínko.

Z fanklubu sme sa zložili na benzín a na vínko a šups - už som bola na ceste k nemu. Keď som tam prišla, pozrel na mňa s kamennou tvárou, že on tie diaky nemá, že mu ich jeho priateľ niekam schoval a pozval ma k nemu aspoň do dvora. Bol to pre mňa šok! Rozplakala som sa, sadla si na spílený strom a začala strašne plakať a povedala: ‚ja sa odtiaľto bez diakov nehnem ani za celý svet!' On a jeho priateľ sa tam začali veľmi na dvore hádať, boli trošku »pod parou«... Potom som vstala a povedala: ‚Poďme tie diaky dovnútra hľadať.' A on že dobre. Tak sme šli.

Ani nechcite vedieť čo ma vo vnútri čakalo! Článok, vďaka ktorému som ho objavila, neklamal. V tej chvíli mi bolo jasné, že nič nenájdem a bolo by nefér písať to, čo som tam videla na vlastné oči. Nevládala som tam dýchať, musela som vyjsť von - znovu si sadla na spílený strom a začala plakať. A oni dvaja medzi sebou biť! Potom ten jeho priateľ sa kamsik vyparil. Snáď o takú pol hodinu sa zjavil aj s obálkou v ruke a v nej boli moje »zlaté Mariky a Modusíky«! Zabudla som na »zlý vzduch« čo ma obklopoval a na všetko to neuveriteľné, čo tam bolo a dala mu pusu! Mala som svoje diačiky, rozlúčila sa s ním a dali sme to z fanklubu do fotolabu zoskenovať.

Síce sme sa veľmi tešili, ale diaky boli veĺmi poškodené, vyzúril sa na nich »zub času«, a tak musel zasiahnuť náš šikovný retušér Janko Pavlíček a odviedol maximum poctivej práce. Dneska niet po kazoch na fotkách ani chýru ani slychu. Pánovi fotografovi som potom diaky vrátila s tým, že som mu to napálila aj na CD.

Chcem sa tam ale vrátiť. Najhoršie je, že pre neuhradenie telefónneho účtu mu odpojili telefón, a zase sme na bode mrazu. A na »bode mrazu« sú aj ďalšie diáky Mariky, ktoré sa u neho ešte nachádzajú, tým som si istá. On ich veľmi nesprávne uskladňuje, a to je obrovská chyba. No snáď sa mi tam podarí sa niekedy znovu vybrať. Práve som mu napísala list a odoslala aj jeho fotky fyzicky na papieri, keďže jemu asi CD nič nehovorí a nemá si to ani kde pozrieť. Poprosila som ho, nech nedopustí, aby sa diaky znehodnotili - uvidíme čo on na to. Je to s ním ale moc zložité, inak je to milý pán. A ja mu za to moc ďakujem!

P. S. : Ak by niekto aj v Čechách mal prosím nejaké foto Mariky z koncertov či vystúpení, prosím zašlite a pomôžte nám rozšíriť našu zbierku! Tešíme sa, a vopred ďakujem všetkým dobrým dušiam!"

Více si o Martě Valentové můžete přečíst zde:

http://www.certnakoze.cz/show/clanky/valentova-nazpivala-tisicrocnu-vcelu-po-gombitove-3138.html

Podívejte se na Mariku Gombitovou a její Vyznanie:

http://www.youtube.com/watch?v=0mD9M6qRKG0

Thomas